Prečo lokálne stravovanie lieči teba aj zem ?

Na prvý pohľad veľmi jednoduchá otázka, ktorá v globalizovanom svete zohráva kľúčovú úlohu. Ale poďme pekne po poriadku. Začnime v zmysle moderného hesla od seba, kým začneme riešiť svetové problémy. Veď ak by sa každý postaral o seba, bolo by postarané o všetkých.

Naj lokálnejšie je doma

Jesenná rodinná zábava môže byť aj v jabloňovom sade

Ten najlokálnejší spôsob stravovania je, áno veľmi prekvapujúco, tvoriť si potraviny doma. Či už pestujete rastliny alebo huby, chováte zvieratá alebo odparujete vodu a získavate morskú soľ, ak to robíte doma, znamená to, že nemusíte nikam chodiť. To je v dnešnej dobe veľmi žiadúce.

V skutočnosti to má celý rad výhod, a jednu malú nevýhodu. Tou nevýhodou je, že celý proces je na vás, a ste to pravdepodobne vy, kto si to celé „odmaká“.

Ak ste ochotný sa s tým zmieriť, máte na to priestory a podmienky a nebodaj vás to ešte aj baví a napĺňa, potom vám ostávajú už len samé výhody. Poďme teda na ne.

Je to najčerstvejšie

Čerstvá zelenia z vašej záhradky môže vyzerať aj takto

Ak si odrhnem ovocie zo stromu, už nemôže byť viac čerstvé. Viem teda, ak som ho nechal prirodzene dozrieť, že má ten najkvalitnejší nutričný obsah aký môže mať.

Nevýhodou je, že zrelé ovocie na stromoch, a celkovo plodiny sú vo väčšine oblastí, až na pár výnimiek, dostupné iba krátku časť roka. V tropickejších oblastiach je niekde možné mať viac úrod do roka, a napríklad na Kanárskych ostrovoch so stabilnou klímou u mnohých druhov po celý rok.

Človek by sa s tým aj zmieril, a stravoval sa sezónne, no situáciu komplikuje zima, počas ktorej nedozrieva nič, ak nemáte kvalitný skleník. Samozrejme celú úrodu nedokážete zjesť naraz, a tak jej väčšinu potrebujete šetrne uskladniť, či spracovať, aby si zachovala čo najviac živín.

Oproti plodinám z veľkoskladu, kde niekoľko percent zhnilo už pri prevoze, je to ale stále výhoda.

Máte nad tým kontrolu

Chemikálie nemajú vplyv len na nás ale aj na hmyz a ďalšie tvory

Ako pestovateľ určujete ako naložíte s prírodnými podmienkami, ktoré máte k dispozícii, a ako ich budete podporovať. Zásadné sú dve otázky, či a aké hnojivo použijete, a ako budete bojovať proti chorobám, škodcom a „burine“. Existujú cesty chemické, a tiež prirodzené.

Hnojivo určuje množstvo a kvalitu živín v plodinách. Dusíkaté hnojivá síce urýchľujú rast, no rýchlo rastúce rastliny spotrebúvajú aj viac minerálnych látok, ktoré sa v pôde nestíhajú dopĺňať a obnovovať v tempe neprirodzeného rastu.

Rastlina sama o sebe môže prežiť aj v takomto prostredí, dokonca vytvoriť veľké plody, no strádať bude ich kvalita, nakoľko tie najvzácnejšie pigmenty a enzýmy sa pre nedostatok stavebných látok nedokážu v plnej miere vytvoriť.

Naopak doma, môžete prihnojovať nie len organickým, ale aj minerálnym hnojivom a tak zvýšiť kvalitu svojich plodín, a vytvoriť im nadštandardné podmienky. Málokto využíva takéto postupy, nakoľko to môže zvýšiť drasticky aj ekonomickú náročnosť celého procesu.

Napríklad jedna z najpopulárnejších superfood potravín goji, dosahuje najlepšie vlastnosti v čínskej provincii Ningxia, odkiaľ pochádza, pre špecifické poveternostné podmienky a zloženie pôdy. Genetická informácia nedokáže vytvoriť minerálne látky v nehostinnej pôde, ani tie najkvalitnejšie vitamíny a enzýmy v príliš priaznivom prostredí, kde rastlina akoby zlenivie.

U dovezených potravín teda nie vždy viete skontrolovať v akých podmienkach boli vypestované, a či sú také ako distribútor deklaruje, a či tomu zodpovedá nie len deklarované ale aj reálne zloženie.

Nie len ľudia sa prispôsobujú prostrediu, ale aj prostredie ľuďom

Polodivoká záhrada prináša to čo potrebujete

Máme často tendenciu si myslieť, že príroda a človek spolu interagujú len hrubými zásahmi, smerom od človeka k prírode. Možno ste už počuli o pokusoch, kde komunikácia s rastlinami, napomohla tomu aby prosperovali. Áno paradajky na záhrade sa tešia, že rastú pre vás, a chcú byť pre vás tie najlepšie.

Hovorí o tom aj podivná technika, ktorá sa používala v tradičnom poľnohospodárstve. Ľudia si kedysi omývali nohy čistou vodou. Touto vodou potom kropili a polievali rastliny ktoré pestovali.

Cez chodidlo naše telo vylučuje časť toxínov von z tela, a práve ich zloženie vo vode vraj vedeli rastliny dekódovať, aby svojmu gazdovi priniesli tie látky ktoré potrebuje jeho metabolizmus najviac.

Táto technika ma zaujala, no nie je zďaleka jediná, pomocou ktorej ľudia v minulosti komunikovali s rastlinami. Anonymnej rajčine zo španielskeho skleníka, ktorá docestovala vo februári, už toho človek asi veľa nevysvetlí.

Mnohé spirituálne tradície hovoria o posvätnej geometrii. Každý tvar a veľkosť má svoj význam a nesie v sebe určitú informáciu. Z tohto pohľadu je každá rastlina v priestore takzvaným tvarovým žiaričom, a svojimi geometrickými vlastnosťami vnáša do priestoru určitú informáciu, či už na molekulárnej, alebo aj makro úrovni.

Existuje prístup, kde sa na pole nevysádza len jeden druh rastlín, a ostatné sú považované za nežiadúcu „burinu“, ale vysádzajú sa semenné zmesi, a na každom mieste vzklíči práve tá rastlina, ktorá tam má najoptimálnejšie podmienky, a zároveň harmonizuje svojím tvarom daný priestor.

Ak sa v danom priestore vyskytuje často určitý človek, tiež tam vnáša svoju informáciu, a rastú tam teda rastliny, ktoré ju uvádzajú do rovnováhy. Ak má nerovnováhu v tele, čo nazývame choroba, potrebuje zharmonizovať na molekulárnej úrovni, veľmi pravdepodobne substanciami ktoré sú obsiahnuté v okolitých rastlinách. Ak žije v meste, možno bude mať šťastie a daná rastlina bude práve v akcii v miestnom supermarkete.

Procesy prebiehajú súčasne

vodnaté melóny dozrievajú na vrchole leta

Už sme spomenuli pojem sezónnosť. Ak vnímate vyššie uvedený proces, vzhľadom na to, že informácia nepretvára hmotu väčšinou okamžite, ale s určitým oneskorením, je jasné, že výmena informácií je proces ktorý prebieha v čase, no ak by bol čas príliš dlhý, odozva by stratila zmysel.

Nakoľko ale v prírode prebiehajú cykly, dlhodobým spolužitím a výmenou informácií sa vzájomná výmena informácií ani nemusí udiať. Uveďme si jednoduchý príklad.

V ročnom cykle nastane leto, vonku je teplo, človek aby dosiahol harmóniu, sa potrebuje ochladiť. Takúto informáciu vysiela do okolia, rovnako ale aj mnoho ďalších teplokrvných zvierat.

Rastlinné organizmy teda pravidelne v tomto období roka zachytávajú túto informáciu, a snažia sa na ňu odpovedať, čo spôsobí, že začnú tvoriť plody, ktoré telo cicavca ochladzujú, napríklad melóny.

V najteplejších letných mesiacoch dozrievajú, zdanlivo paradoxne, plodiny s najvyšším obsahom vody.

Toto bol jeden príklad, ako takáto vzťažná sústava funguje a ako sa tisícročiami vytvorila. Z Južnej pologule je možné priviesť na jar čerstvé jablká, no to čo jablká vyvolávajú v tele ako proces, pravdepodobne nie je odpoveďou na potreby, ktoré sú prostredím vyvolané v organizme v danom období.

Prostredie v nás vyvoláva určité procesy, ako odpoveď, funkcie určitých orgánov si vyžadujú určité látky a prostredie pre správne fungovanie. V zime sú napríklad veľmi namáhané naše obličky. Všetka naša krv sa filtruje v obličkách, enormný prietok krvi, ktorá transportuje aj teplo vytvorené procesmi v pečeni a svaloch, práve v obličkách umožňuje únik tepla z organizmu.

Obličky potrebujú na odbúravanie a vyrovnávanie hladiny pH soľ. V zime sme odkázaní na konzervované potraviny, ktorými sú tradične nasolené mäso, či zelenina v slaných nálevoch. Aj divá zver potrebuje soľ presne z tohto dôvodu.

V prírode sa teda v čase a priestore ktorí obývame vyskytuje, alebo je žiadúci element, ktorý napĺňa naše potreby uchovania si stabilného vnútorného prostredia vzhľadom na zmeny vonkajšieho prostredia. Preto je vo všeobecnosti pravdepodobnejšie, že nájdeme to čo potrebujeme na harmonizáciu, navodenie rovnovážneho stavu tam kde sme, a nie niekde inde.

Samozrejme človek sa svojou povahou vymaňuje z pôsobenia vonkajších síl, a snaží sa im vzdorovať. Z individuálneho hľadiska, je teda možné, že sa to, čo potrebuje jednotlivec práve v danom okolí nenachádza, alebo to nie je schopný vhodne skombinovať či identifikovať.

V tomto ohľade globalizovaný svet môže výnimočne priniesť výhodu a exotický harmonizačný prvok, ktorý bude rapídne účinnejší, ako lokálne.

To môže byť ale spôsobené aj tým, že lokálna požiadavka je na danom mieste extrémnejšia, a miestne prostriedky na jej vyváženie ďaleko efektívnejšie. Tropické ovocie má napríklad výrazne ochladzujúcejší efekt ako ovocie mierneho pásma. V škandinávskych krajinách pridávajú soľ aj do karamelu alebo masla, nakoľko je tam dlhšia zima.

Čo je doma, to sa počíta

Tisíce kamiónov brázdia diaľnice, len aby previezli tovar na miesto

V prvej časti článku sme sa venovali  opodstatneniu lokálneho a sezónneho stravovania z hľadiska jednotlivca, respektíve prírodných princípov. V druhej časti sa postupne preklenieme k celkovým dopadom toho ako sa k tomu staviame ako spoločnosť.

Ak si doma vypestujete jahody, asi vám nepríde logické ich potom odviesť do skladu, odkiaľ ich prevezú do obchodu, kde si ich nakoniec kúpite. Jedine že by v tom bol skrytý nejaký trik s DPH.

Ak vytvoríte potravinu doma, nie je nutné ju už nikam prevážať, ak teda nejdete na výlet, alebo sa o ňu nechcete s niekým podeliť inde.

Možno ešte nelogickejší model je ten, že my vypestujeme kukuricu, v susednej krajine vypestujú kukuricu, a oni dovážajú kukuricu k nám a my k nim. Zahraničný obchod prekvitá, dane z pohonných hmôt a diaľničné mýto sa platí, ekonomika rastie. V konečnom dôsledku sa ale minula nafta v kamiónoch idúcich hore dole, a kukurica je tam kde bola.

Aby tento paradox plytvania neobnoviteľných zdrojov na prevoz tých obnoviteľných nebol taký nápadný, u nás kukurica nie je, lebo sa pestuje len repka olejná, a naopak je to zas v Maďarsku.

Samozrejme vzhľadom na rôzne podnebné podmienky, je určite v každom regióne efektivita pestovania určitých plodín rôzna. Otázka je, či natoľko, že to reálne pokryje energeticky spotrebu následnej prepravy. Z hľadiska trhovej ekonomiky je to jasné, nakoľko lokálna hodnota monokultúrnej plodiny, ktorej množstvo prevyšuje lokálnu spotrebu je extrémne nízka.

Ak máte toľko kukurice, že ju neviete využiť, ani spracovať, potrebujete sa jej zbaviť, hoci aj pod cenu, aby ste mohli nakúpiť to čo potrebujete. Ekonomicky to zatiaľ dáva zmysel, pretože ekologická daň takmer neexistuje. Ignorovaním budúcich škôd a dopadov, sa dá na istej úrovni aj iracionálne konanie zracionalizovať.

Tu ide o nevýhodu trhovej regulácie ceny, ovplyvnenej ponukou a dopytom v tom, že dopyt môže byť po tom, čo má len zdanlivú hodnotu, a zároveň nepriznaním reálnej hodnoty ponuke.

Stačilo by vypustiť falošný článok o tom, že plodiny z tej a tej krajiny sú kontaminované, čím klesne o ne záujem, čím klesne cena, a je možné ich lacno skúpiť, spracovať v inej krajine a nepriznať pôvod.

Je to na úrovni toho, ako by šéf prišiel za zamestnacom, povedal mu, že jeho práca nemá cenu, je nekvalitná, a následne mu dal štvrtinu výplaty, hoci u objednávateľa by sa vystatoval kvalitou odvedenej práce a účtoval si niečo navyše.

V minulosti bolo tiež možné získavať exotické plodiny, no buď bolo potrebné sa za nimi vypraviť alebo ich nechať doviesť, no obe možnosti boli veľmi nákladné.

Krvný obeh spoločnosti

Dnes sa snažíme aby všetko z celého sveta, bolo dostupné všade na svete. Regióny ktoré teda nemajú čo svetu ponúknuť sa musia postarať samé o seba. Ak by bola ale zem ľudským telom, komodity lymfou a peniaze krvou bola by situácia veľmi zvláštna.

Na jednej strane prirodzené prúdenie lymfy by sme nahradili tým, že by sem stovkami injekcií z jedného miesta lymfu odobrali a na iné ju vstrekli, zatiaľ čo krv by sa nám v niektorých orgánoch hromadila, zatiaľ čo iné by umreli na nedostatočné prekrvenie.

Na Slovensku sme už počuli sľuby o tom, že budeme druhým Švajčiarskom. Jedna zo zásadných vecí, ktoré nám k tomu chýbali bol práve prístup Švajčiarov k lokálnym zdrojom, a to nie len v oblasti potravín. Švajčiari sa snažia získať všetko potrebné v ich meste, kantóne, krajine a ak to nie je možné, začnú uvažovať či to vôbec potrebujú.

Zatiaľ čo my si kúpime slovenskú bryndzu, od slovenského výrobcu a necháme na tom zarobiť zahraničný obchodný reťazec, ktorý tlačí nákupné ceny dolu tak, že výrobcovia sú radi ak prežijú.

Ak je váš sused farmár, a vy nakúpite u neho, je oveľa pravdepodobnejšie, že sa tieto peniaze k vám vrátia, lebo sa rozhodne využiť vaše služby, čokoľvek už ponúkate, ako že si u vás nakúpi Číňan, či majiteľ obchodnej siete.

Nákupom v zahraničí z krajiny odchádzajú peniaze, ktoré sa len veľmi ťažko vrátia späť. Množstvo obeživa teda klesá, a napriek tomu, že je dostatok pracovnej sily, aj široká ponuka tovarov a služieb, životná úroveň klesá, nakoľko ich zdanlivo nie je možné využiť.

Taktiež váš sused farmár, by sa vám asi hanbil dať nekvalitné produkty, lebo by asi tušil, že mu ich prídete oplieskať o hlavu, a musel by sa hanbiť alebo vám vrátiť peniaze. Ak to ale prišlo z druhého konca sveta, ani neviete komu by ste sa sťažovali, a možno aj rátate s tým, že to bude na nič.

V tomto ohľade je výhodnejšie draho nakúpiť doma ako lacno v zahraničí.

Švajčiarsko

V Československu prebehla v rámci normalizácie menová reforma, kde sa 10 starých korún menilo za 1 novú, no nominálne ceny v obchodoch ostali rovnaké. Eurozóna nám ponúka možnosť prinavrátiť si starú stratenú sebahodnotu.

Povedzme, že by sme sa všetci dohodli, že od nového roka budeme za všetko pýtať 10 krát viac. Minimálna mzda by prekonala 6 tisíc €, do zdravotnej poisťovne by sme platili 700€, chlieb by stál vyše 10€ a benzín a nafta tiež. Lenže miesto dovolenky za 200€ v Banskej Štiavnici, by ste si mohli ísť niekam za 2000€.

Hodnota Eura by tým utrpela, ale nakoľko tvoríme len 1% populácie Európy, nie viac ako pár percent.

Samozrejme je tento scenár nereálny, lebo sme nesebestačná krajina postavená na lacnej pracovnej sile, a zahraničné spoločnosti, ktoré prinášajú na Slovensko kapitál, by ho presunuli radšej inam.

Museli by sme mať niečo  kvalitné, čo všetci chcú a tiež vedieť sa postarať o svoje potreby.

Svetová ekonomika a medzinárodný trh je dnes postavený len na tom, že niekto povedal, že cena a hodnota  ľudskej práce v týchto krajinách je nižšia, ako v ostatných. Že napríklad mnoho aziatov má tak nízku sebahodnotu, že sú ochotní pracovať 14 hodín denne za mennej ako zarobí Slovák za pol hodinu.

Nevzdelané národy si neuvedomili vlastnú hodnotu, ani hodnotu svojho prírodného bohatstva, a tak sú ochotní ho drancovať aj na úkor udržateľnosti uspokojenia lokálnych potrieb.

Nemôžete chodiť darovať krv dva krát za deň.

Riešením dnešných problémov planéty je len uvedomenie si vlastnej hodnoty, a hodnoty toho čo nám bolo zverené, vytvorenie lokálnej sebestačnosti na dlhodobo udržateľnom princípe a medzinárodné obchodovanie prebytkov.

Malé rodinné farmy, hoci aj využívajúce moderné technológie, no s generáciami budovaným vzťahom k pôde ktorú obrábajú sú budúcnosťou. Poľnohospodárstvo nemôžeme nikdy výlučne zautomatizovať a nechať čisto na stroje, lebo možno aj rastliny a živočíchy stratia zmysel života a odmietnu plodiť.

Úlohou človeka je prírodu zušľachťovať a spoznávať, pretože je prejavom tých istých síl, ktoré tvoria jeho samého. Ignorácia vnímania samého seba v danom čase a mieste, vyústená v únik do virtuálnej reality nie je krok vpred, ale slepou uličkou. Je fajn do nej nakuknúť, ale netreba v nej prežiť celý život.

Tak už je vám jasné, prečo je to kde si kúpite obed dôležité nie len pre vás ale aj pre svet ?

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře. Zásady zpracování osobních údajů